Cesty muzikanta k hudbe asi nie sú náhodné, ako aj v živote, všetko má svoje správne načasovanie. Keď sa mi v roku 1998 dostala do rúk ošarpaná, zodratá knižka z českého antikvariátu,vydaná v roku 1974, ešte som netušil, aký bohatý obsah je v nej ukrytý. Otváral som stránku po stránke popísané rukou huslistu – kapelníka, ktorý začal na začiatku 18. storočia zapisovať melódie tancov a piesní – (Hungaricus, Menuet, Olach, Lopatkowj, Preambulum, Aria ad Mensam, Dopschensis, Magyar Rosnyo, Kocurowj, Kurucz Nota, Runda Regis a iné). Niečo podobné poznajú aj dnešní hudobníci, hlavne jazzmani, ako Fakebook. Pred očami sa mi začal premietať film zo starých čias: Píše sa rok 1730, tuhá zima na Gemeri, podvečer… za orosenými oknami kaštieľa čulá vrava v mnohých jazykoch, prerývaná štrnganím cínových pohárov, ráznym dupotom hajdúskeho tanca, a nevtieravým cinkaním malého cimbalu, ktorý uprene pozorujú vzorne upravení muzikanti, kým Cinka Panna nezačne hrať svoju obľúbenú clivú pieseň Oroszlay…
Keď sa páni zišli, takto sa zabávali… Zbierka s titulom „Hungarici Saltus a Dionisio, 1730“ bola objavená v knižnici grófov Zayovcov z Uhrovca v roku 1956. Rukopisy a hudobné tlače zayovskej knižnice sú od roku 1960 uložené v Matici slovenskej v Martine. Melódie z rôznych kútov Uhorska, zachytené v jednej knižke, mi otvorili nový pohľad na spolužitie mnohých národností a kultúr na našom území v 18. storočí. Zároveň sa zrodil nápad priniesť tento pestrý kaleidoskop hudobnej verejnosti v podobe CD nahrávky, ktorú súbor Solamente naturali realizoval v Podkoniciach po mnohých koncertoch doma aj na svetových festivaloch (BEMF Boston, Händelfestspiele Gottingen, Larvik Musik). Skladby na CD sú zoradené v tzv. rundách, teda tanečných kolách, zložených z viacerých piesní vybratých podľa určitej príbuznosti. Tance zo zbierky sú do programu vybrané tak, aby boli žánrovo čo najpestrejšie. Niektoré, ako napr. M 299, ma zaujali hneď, ale iné, ako napr. Kurucz nota, som odhalil až po 4 rokoch – je to krátky zápis 2 taktov, ktorí sme použili ako „groove“ k improvizácii. Mnohé tance zbierky ostali pre mňa doteraz zahalené tajomstvom: napríklad melodika mnohých Preambúl je veľmi vzdialená dnešnému sluchu, tak trochu „zakliata“. Je to skôr výzva pre mladých skladateľov, akým je aj talentovaný skladateľ, multiinštrumentalista Michal Paľko, ktorého príchod do súboru v roku 2008 bol veľkým prínosom. Barokový inštrumentár huslí, viol, zlobcok, priečnej flauty a zobcoviek obohatil pôvodnými ľudovými nástrojmi, používanými už v 18. storočí, ako malý cimbal, koncové píšťalky, fujara, drumbľa a ozembuch. Želám všetkým poslucháčom, aby im tieto zabudnuté archaické melódie priniesli toľko radosti a zábavy ako má naša „banda“ vždy, keď sa stretneme a hráme zbierku z Uhrovca na koncerte.
Miloš Valent
