Musica Tyrnaviensis

CD1
1|
Johannes LOHELIUS Huc adeste piae mentes (SK-LH 48) | Offertorium de B(eata) M(aria) V(irgine) / et dequocunque Sancto
6:02
2|
Carl Franz PROCHÁSZKA O salutaris Hostia! (SK-LH 63) | Offertorium zum Fronleichnams Fest
5:40
3|
Michael HAYDN Tantum ergo (SK-LH 21) | (Lasset uns dann würdig ehren / Deutscher Messe MH 560)
2:18
4|
Ignaz HOLZBAUER Mei cordis o lux adorata (SK-LH 42)
6:27
5|
Jíři Ignác LINEK Intrade zur Krönung Maria Theresias 1743
0:43
6|
Luigi BOCCHERINI Tantum ergo (SK-LH 25)
1:23
7|
BRIXI Aeterna Christi munera (SK-LH 35) | Aria ex D
7:00
8|
Anton ZIMMERMANN Regina caeli MúdZi VIII/4:G1 (SK-LH 72)
2:00
9|
NOVOTNY Tantum ergo (SK-LH 26)
2:07
10|
HAYDN O aeviterna Trinitas (SK-LH 36) | Aria de SS Trinitate
9:40
CD2
1|
Fanfare* Franz Joseph I. Kaiser von Österreich
0:50
2|
Wenzel MÜLLER Quid prodest mundi gloria (SK-LH 80)
4:02
3|
Johann Baptist VANHAL Haec est dies exoptata (SK-LH 56) | Motteto in G / Pro omni Festivitate
4:48
4|
Václav KALOUS Salve Regina (SK-LH 71)
2:45
5|
Carl Ditters von DITTERSDORF Ave maris stella (SK-LH 37) | Motteto in B / De B(eata) M(aria) V(irgine)
8:23
6|
Fanfare* Johann, Fürst von und zu Lichtenstein
0:50
7|
Joseph BENGRAF Justus germinabit (SK-LH 64) | Motteto de Martyre
2:10
8|
Ferdinand KAUER O nomen Jesu (SK-LH 38) | Aria ex B / De Nomine Jesu
8:18
9|
Fanfare* Mässiges Zeitmass
1:24
10|
Josef SCHREIER Gloria in excelsis Deo / Tato! Tato! Či spiš? (SK-LH 83) | Pastorella ex D
5:57
11|
Fanfare* Graf Julius Andrássy von Cs. Sz. Kiraly und Krásna Hôrka
0:53
* SCHANTL, Josef – ZELLNER, Carl: Die Österreichische Jagdmusik. Wien, 1886

 

Solamente naturali | Vocal ensemble SoLa
Miloš Valent

soprán / soprano
Helga Varga Bachová (sólo/solo CD2/8)
Hilda Gulyas (sólo/solo CD1/4)
alt / alto
Jarmila Balážová, Angelika Jelšová
tenor / tenor
Matúš Šimko (sólo/solo CD1/10; CD2/5), Maroš Klátik
bas / bass
Matúš Trávniček (sólo/solo CD1/7)
Tomáš Šelc (sólo/solo CD1/2), Milan Jazudek

Halali Quartet
Rudolf Linner | prirodzený lesný roh, kukučka / natural horn, cuckoo whistle (CD1/5; CD2/1, 2, 5, 6, 9, 10, 11)
Juraj Ofúkaný | prirodzený lesný roh / natural horn (CD1/5; CD2/1, 2, 5, 6, 9, 11)
Tomáš Horkavý | prirodzený lesný roh / natural horn (CD1/5; CD2/1, 6, 9, 11)
Braňo Hos | prirodzený lesný roh / natural horn (CD1/5; CD2/1, 6, 9, 11)

Liptovský Hrádok vznikol ako osada v okolí hradu Hrádok, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1341 ako Wywar, neskôr ako Novum Castrum. Dal ho postaviť magister Donč, župan Zvolenského komitátu. Pod názvom Haraduk sa prvýkrát objavuje v roku 1360. Úlohou hradu bola ochrana obchodnej cesty vedúcej do Spiša a bolo tu aj sídlo hrádockého panstva, pod ktorého správu patrili viaceré okolité dediny. V druhej polovici 14. storočia hrad a panstvo vlastnil Juraj Bebek z Plešivca, neskôr Mikuláš Gorjansky, Peter z Brezovice, Ladislav Rikolf zo Šarišskej Kamenice, Peter Komorovský, Pongrác z Mikuláša, Matej Trnka z Ratibořan, Zápoľskovci, Turzovci, Ľudovít Pekry a Balašovci. Od začiatku 17. storočia bola spoluvlastníčkou hradu a panstva v rámci držby viacerých majiteľov Magdaléna Zaiová, ktorá dala so svojím mužom Mikulášom Šándorfym hrad prestavať a okolo neho postaviť kaštieľ. V rokoch 1623 – 1703 dostali hrad aj s panstvom do vlastníctva Ostrožičovci. V roku 1703 ho kúpili Liechtensteinovci. Nakoniec hrad aj s panstvom v roku 1731 odkúpila kráľovská komora od kniežaťa Emanuela Liechtensteina za 170 tisíc zlatých. Po predaji Hrádku bolo panstvo dočasne spravované vedením soľného úradu, ktorý bol spolu so skladmi postavený pri Váhu s dovolením kniežaťa Liechtensteina v roku 1728.

Od druhej polovice 30. rokov 18. storočia v týchto priestoroch sídlila kancelária kráľovskej komory, spravujúca Hrádocké komorské panstvo.

V roku 1762 sa k Hrádockému komorskému panstvu pričlenilo aj rozsiahle domínium Likavy, ktoré tiež získala kráľovská komora. Aj keď sa činnosť panstva viac zameriavala na lesníctvo a obchod s drevom, spočiatku ostal v prevádzke aj pôvodný majer pri hrade spolu s mlynom, pivovarom a rybníkom. Od 50. rokov 18. storočia sa začalo intenzívnejšie a efektívnejšie využívať drevo a postupne sa drevárstvo stalo hlavným hospodárskym odvetvím priemyslu Hrádku a celého horného Liptova. Barón Geusau v roku 1767 doviezol do Liptovského Hrádku prvé píly na rezanie stromov. Takzvanú Nižnú pílu vybudovali v Liptovskom Hrádku v roku 1768 a prvý drvič kôry sa objavil v roku 1792. Prvú horáreň na Čiernom Váhu postavili v roku 1773. V poslednej tretine 18. storočia vznikli dve menšie drevárske osady Svarín a Čierny Váh.

V roku 1786 dalo panstvo zamerať lesný majetok a vyhotoviť lesné mapy. V roku 1792 bola medzi Liptovským Hrádkom a Kráľovou Lehotou na území zvanom Podjacková postavená vysoká pec (maša), slúžiaca na vytápanie železnej rudy dreveným uhlím získaným výrobou z dreva okolitých erárnych lesov. V roku 1792 bol neďaleko Pod Úpnou postavený aj medený hámor. Tam sa medená ruda spracovala na platne a tieto sa splavovali na pltiach dolu Váhom až do Dunaja.

Rímskokatolícky kostol zasvätený Navštíveniu Panny Márie bol postavený v klasicistickom štýle v roku 1790. Až do udelenia mestských výsad na začiatku 19. storočia nemala osada vlastnú administratívu, zastupovalo ju komorské panstvo. Hrádocké panstvo rozvinulo ťažbu železnej a medenej rudy v okolí a na ich spracovanie dalo postaviť hámre v blízkej osade Maša a Malužinej. Ťažba a spracovanie rúd tvorili spolu s drevárskym priemyslom hlavné zamestnanie tunajších obyvateľov.

V roku 1795 sa prefektom panstva stal Franz Wisner (tiež Wissner) z Morgensternu. Mal zásluhy na postavení vodných hatí v Malužinej v roku 1799, vo Svaríne v roku 1800, na zriadení lesníckej školy v Liptovskom Hrádku v roku 1796, ktorá bola prvá v Uhorsku, na budovaní mostov, rímsko-katolíckeho kostola v Liptovskom Hrádku. Aj s jeho pričinením bol Liptovský Hrádok cisárom povýšený v roku 1805 na komorské mestečko.

Pričinil sa aj o kultúrne pozdvihnutie rodiaceho sa mestečka. V rokoch 1804 – 1805 bola na podnet komorského panstva postavená v Liptovskom Hrádku, v lokalite, ktorá sa dodnes nazýva Fabriky, továreň na výrobu pechotných pušiek, husárskych karabín a pištolí.

Vývoj panstva zabrzdil v roku 1803 veľký požiar hradu a kaštieľa. Zástupcovia panstva sa po tejto pohrome rozhodli, že obnovia len novšie časti, t. j. kaštieľ, pričom stredoveký hrad ostal od tohto roku v ruinách. Neostalo však len pri tejto pohrome. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni. Voda zničila komorské

Kavuljak (1885 – 1952), básnik Bohuslav Klimo Hájomil (1882 – 1952), básnik Janko Matúška (1821 – 1877), lekár a spisovateľ Albert Škarvan (1869 – 1926).

Peter Vítek

 

Musica Hradekiensis Liptovský Hrádok

Idea edície nahrávok Urbs Musicum Archivum (UMA), v ktorej vám chceme postupne predstaviť históriu hudobného života v slovenských mestách, dozrievala počas tridsiatich rokov môjho prehlbujúceho sa vzťahu so starou hudbou. Kedysi pred rokmi sme v dome profesora Jána (Hansiho) Albrechta s priateľmi a neskôr kolegami zo súboru Musica aeterna s nadšením prehrávali rad za radom všetky noty z Hansiho skrine, diela známe i neznáme, medzi nimi aj skladby viažuce sa k našej histórii. Vtedy som ešte netušil, ako veľmi ma tieto neznáme zbierky a zabudnutí skladatelia začnú priťahovať; keď sa dnes pozriem na nahrávky Solamente naturali, musím skonštatovať, že väčšina z nich oživuje diela spojené s naším kultúrnym priestorom.

Musel som si preto položiť otázku: Prečo? Odpoveď je určite subjektívna, pritom úprimná. Keď prechádzam Slovenskom, vnímam v každom meste tie starobylé budovy, kostoly, námestia, kaštiele, hradby a pozorujem, ako sa ľudkovia v nich pokojne prechádzajú netušiac, že pred tristo či štyristo rokmi tu takto kráčali mnohí z ich predkov … Vtedy začnem pociťovať túžbu zistiť, aká hudba znela v týchto starých domoch či kostoloch, vyniesť ju zo zaprášených archívov na svetlo a zahrať pre týchto ľudí tak, aby v nich krása a tajomstvo dávnej minulosti skryté v tónoch vyvolali pocit, že sa zastavil čas, a aby potom precitli s jemným úsmevom na tvári a myšlienkou: „Toto je hudba nášho mesta …“

Miloš Valent

Je pre nás veľkým šťastím, že sa takmer v každom našom meste zachoval hudobný archív. V úzkej spolupráci so Slovenským národným múzeom -Hudobným múzeom a muzikológmi budeme tieto archívy postupne sprístupňovať na nahrávkach i koncertoch v rôznych mestách, práve tam, kde hudba z nich kedysi dávno znela.