Musica Globus Live Concert in Eszterháza
Musica Globus | Live Concert in Eszterháza
| 1| |
|
1:48 | |
| 2| |
|
0:47 | |
| 3| |
|
1:30 | |
| 4| |
|
1:35 | |
| 5| |
|
1:00 | |
| 6| |
|
1:58 | |
| 7| |
|
0:46 | |
| 8| |
|
0:35 | |
| 9| |
|
1:10 | |
| 10| |
|
5:03 | |
| 11| |
|
2:42 | |
| 12| |
|
1:48 | |
| 13| |
|
1:00 | |
| 14| |
|
4:09 | |
| 15| |
|
1:20 | |
| 16| |
|
1:46 | |
| 17| |
|
1:56 | |
| 18| |
|
0:29 | |
| 19| |
|
0:55 | |
| 20| |
|
1:34 | |
| 21| |
|
1:53 | |
| 22| |
|
0:46 | |
| 23| |
|
2:25 | |
| 24| |
|
0:36 | |
| 25| |
|
1:29 | |
| 26| |
|
0:31 | |
| 27| |
|
3:10 | |
| 28| |
|
4:25 | |
| 29| |
|
1:52 | |
| 30| |
|
1:21 | |
| 31| |
|
0:55 | |
| 32| |
|
3:21 | |
| 33| |
|
2:27 |
Miloš Valent | umelecký vedúci, sólové husle, sólová viola, spev
Jan Rokyta | cimbal, malý klarinet, zobcové flauty, arménsky duduk, turecká zurna
Miloš Valent, Peter Michálik, Lubica Habart, Štefan Reiter | Husle I.
Dagmar Valentová, Bárbara Baross, Ľuboslav Nedorost, Blanka Pavlovičová | Husle II.
Peter Vrbinčík, Petra Ščevková | Viola
Juraj Kováč | Violončelo
Tibor Nagy | Kontrabas
Daniele Caminiti | Teorba a baroková gitara
Soma Dinyés | Čembalo
Baykal Dogan | Pekusie
dámy Solamente Naturali | Zbory
Hudobné spracovanie nápevov Miloš Valent (3, 10 – 12, 14 – 16, 20, 25 – 28, 30 – 32)
Nahrávka koncertu z 13. júla 2013 v Marionetovom divadle zámku Esterháza vo Fertöde, Maďarsko
Musica Globus
patrí medzi obľúbené programy súboru Solamente naturali tak u hráčov, ako aj u poslucháčov, ktorí ho mali možnosť počuť na našich koncertoch. Preto sme nesmierne radi, že sa prostredníctvom tejto nahrávky môžeme s vami podeliť o atmosféru, ktorú sme zažili v Esterháze, v sále, kde hrával a pôsobil samotný Jozef Haydn. Táto nahrávka vznikla priamo počas koncertu, preto nám prepáčte malé nedostatky. Jej genéza siaha do obdobia, keď som sa začal intenzívne zoznamovať so zbierkami tancov a piesní z obdobia baroka zachovanými na našom území – Uhrovecká zbierka piesní a tancov z roku 1730, Zbierka Anny Szirmayovej-Keczerovej (1720, tiež známa ako Melodiarium) a neskôr i so zbierkou z Trenčína Saltus Hungarici (18. storočie), zbierkou Pestini/34/Hungarici Saltus seu/Verbunk per il Violino (18. storočie) a pod. Našiel som v nich neuveriteľný zdroj inšpirácie, množstvo zaniknutých melódií, ktoré ma podvedome začali ťahať ku Georgovi Philippovi Telemannovi (1681 – 1767) a jeho skladbám viažucim sa k obdobiu a miestu jeho pobytu v mladosti, keď v roku 1704 prijal miesto kapelmajstra u grófa Erdmanna II. von Promnitz v poľskom hornosliezskom sídle Żary. Na cestách po krajine sa zoznamoval s ľudovou hudbou poľskou, ale aj uhorskou a cigánskou, pretože mnohé mestá vtedy patrili do Uhorska. Zaujala mladého Telemanna natoľko, že neskôr napísal vo svojej biografii: „Jeden večer s týmito hudcami mi dal dostatok inšpirácie na zvyšok môjho zivota,“ či: „Pri jednej príležitosti som mal možnosť počuť spolu hrať 36 gajdošov a 8 huslistov, len ťažko by som opísal virtuózne variácie, ktoré muzikanti hrali počas improvizácie, keď tanečníci oddychovali.“ Alebo: „Ak by ste boli schopní zapísať všetko, čo bolo zahraté, po týždni by ste mali dostatok hudobných nápadov na celý život,“ a ešte: „Neskôr som napísal v tomto štýle veľké množstvo skladieb ako koncerty, triá, aj keď som ich následne nazval po taliansky Adagio alebo Allegro.“
Skladby z obdobia poľského pobytu Telemann zaznamenal v jednoduchých skiciach pre klávesový nástroj v tzv. Rostockom rukopise. Mnohé tance, napríklad Mezzetin en Turc z Ouvertury „Burlesque“, pochádzajú z tejto zbierky, Telemann ich neskôr prepracoval pre orchester a zaradil do rôznych suít a ouvertúr.
Príbuznosť tancov z našich zbierok a tancov z Rostockého rukopisu ma priviedla k nápadu zostaviť program inšpirovaný ľudovou tradíciou. Vznikol akýsi „hudobný cestopis“ po rôznych krajinách 18. storočia, do ktorého som okrem Telemanna vybral aj ďalších skladateľov (Antonio Vivaldi, Henry Purcell, John Playford) a ich skladby s ľudovými prvkami.
Jedným z prekvapivých momentov programu je striedanie tancov G. Ph. Telemanna so skladbami z našich zbierok. To má poslucháča pri počúvaní trochu zneistiť, keďže pri striedaní viacerých tancov po sebe zaváha, či práve počúva Telemanna alebo tanec z niektorej zbierky. Sú zoradené do väčších celkov buď podľa krajiny skladateľa, alebo nálady, ktorú spolu vytvárajú.
Úvodná skladba G. Ph. Telemanna Perpetuum mobile zo Suity D dur (TWV 55:D12) prechádza attacca do Vivement z Rostockého rukopisu (TWV 45). Ako sám Telemann píše, názov je taliansky, ale skladba má ľudový charakter. Hungaricus č. 35 z Uhroveckej zbierky 1730 uzatvára prvý vstup na nahrávke koncertu.
Putovanie po krajinách začíname vo Francúzsku (Galia), kde sme z Telemannovej Suity D dur (TWV 55:D4) vybrali úvodnú časť Entrée, potom prechádzame do Holandska (Holland) skladbičkou Bravade zo zbierky Der Fluyten Lust-Hof (1644) od skladateľa Jacoba van Eycka. Nasleduje cesta do Škótska (Alba), kde má ľudová hudba dodnes silnú tradíciu a ovplyvnila aj Johna Playforda v Scotch Tune zo zbierky The Division Violin (1685) a Henryho Purcella v Scotch Tune z opery Amphitryon (Z.572). Putovanie zakončíme v Taliansku (Italia), kde sa aj slávny Antonio Vivaldi nechal inšpirovať ľudovou hudbou v Koncerte G dur „Alla rustica“ pre sláčikové nástroje a basso continuo (RV 151), z ktorého sme vybrali prvú časť Allegro.
V názve Euro-Ashkenaz sú ukryté dve melódie zo slovenských zbierok, ktoré v sebe nesú clivú náladu hebrejských nápevov.
Barbaro – tento výstižný názov skupiny tancov a melódií predstavuje atmosféru obdobia krutých, neľútostných tureckých janičiarov v skladbe G. Ph. Telemanna Les Janissaires zo Suity D dur (TWV 55:D17) v spojení s tancami rebelov a zbehlých vojakov z Uhorska – kurucov – Nota Kurucz I a II z Uhroveckej zbierky 1730. Moritát Žela trowke zo Zbierky piesní a tancov Anny Szirmayovej-Keczerovej 1720 nás na záver vtiahne do vášnivého deja piesne, kde sa žena pokojne vracia z poľa, aby nakŕmila svoju kravičku, avšak príbeh sa neočakávane zvráti k mordu, keď žena naostrí sekeru a zatne ju mužovi do chrbta, až kým nevykrváca.
Výber tancov v časti Polska predstavuje na nahrávke žánrovo a melodicky vzájomne najbližšie konkordancie, pretože tance zo Zbierky Anny Szirmayovej-Keczerovej sa z hľadiska vzniku a regiónu pripisujú najčastejšie územiu Spiša a severného Slovenska, susediaceho práve s oblasťou v Poľsku, kde G. Ph. Telemann pôsobil. Celý blok sa začína tancom od Telemanna Hanaquiose zo Suity D dur (TWV 55:D3), za ním sa striedajú tance z Rostockého rukopisu s piesňami a tancami zo Zbierky Anny Szirmayovej-Keczerovej a na záver zaznie Allegro zo suity s výstižným názvom Concerto polonois (TWV 43:G7).
V úseku Hungaria sa navzájom prelínajú tance typické pre stredoeurópsku ľudovú tradíciu, ako napríklad Verbunk zo zbierky Pestini z Maďarska, Saltus Hungarici (Adagio) zo zbierky z Trenčína, kde nachádzame melodické motívy, ktoré použil neskôr Pablo de Sarasate vo svojej známej virtuóznej skladbe Cigánske melódie. Klávesovú literatúru tu reprezentuje Hungrischr zo zbierky Esztergom Biblioteca. Zo slovenských zbierok sme vybrali trojdobé rázovité tance z Uhroveckej zbierky (č. 322 a Dopschensis) a zo Zbierky Anny Szirmayovej-Keczerovej pieseň B-14, ktorá prežila takmer 300 rokov a hrá sa na Slovensku doteraz. Celý blok uvádza Marche od G. Ph. Telemanna.
Putovanie po glóbuse sa končí ďalekou cestou do Turecka (Anatolia). Turecké orientálne motívy patrili v hudbe 18. storočia k mimoriadne obľúbeným, aj v našich zbierkach (v Zbierke Anny Szirmayovej-Keczerovej) nachádzame tance s typickou melodikou Stredného východu. V tomto prípade sme však priradili k Mezzetin en Turc z Ouvertury „Burlesque“ (TWV 55:B8) a Les Turcs z Ouvertury „Les Nations“ (TWV 55:B5) tance a pieseň Lei Lei z unikátnej zbierky 17. storočia, ktorú objavili v Istanbule. Ide o najstarsí zápis otomanskej hudby v dvoch zbierkach pod názvom Mecmûa-i Sâz. Autorom zápisu je Ali Ufki, pôvodným menom Wojciech Bobowski, Poliak, ktorého zajali a vzali do Turecka, kde sa uplatnil v štátnych službách.
patrí medzi obľúbené programy súboru Solamente naturali tak u hráčov, ako aj u poslucháčov, ktorí ho mali možnosť počuť na našich koncertoch. Preto sme nesmierne radi, že sa prostredníctvom tejto nahrávky môžeme s vami podeliť o atmosféru, ktorú sme zažili v Esterháze, v sále, kde hrával a pôsobil samotný Jozef Haydn. Táto nahrávka vznikla priamo počas koncertu, preto nám prepáčte malé nedostatky. Jej genéza siaha do obdobia, keď som sa začal intenzívne zoznamovať so zbierkami tancov a piesní z obdobia baroka zachovanými na našom území – Uhrovecká zbierka piesní a tancov z roku 1730, Zbierka Anny Szirmayovej-Keczerovej (1720, tiež známa ako Melodiarium) a neskôr i so zbierkou z Trenčína Saltus Hungarici (18. storočie), zbierkou Pestini/34/Hungarici Saltus seu/Verbunk per il Violino (18. storočie) a pod. Našiel som v nich neuveriteľný zdroj inšpirácie, množstvo zaniknutých melódií, ktoré ma podvedome začali ťahať ku Georgovi Philippovi Telemannovi (1681 – 1767) a jeho skladbám viažucim sa k obdobiu a miestu jeho pobytu v mladosti, keď v roku 1704 prijal miesto kapelmajstra u grófa Erdmanna II. von Promnitz v poľskom hornosliezskom sídle Żary. Na cestách po krajine sa zoznamoval s ľudovou hudbou poľskou, ale aj uhorskou a cigánskou, pretože mnohé mestá vtedy patrili do Uhorska. Zaujala mladého Telemanna natoľko, že neskôr napísal vo svojej biografii: „Jeden večer s týmito hudcami mi dal dostatok inšpirácie na zvyšok môjho zivota,“ či: „Pri jednej príležitosti som mal možnosť počuť spolu hrať 36 gajdošov a 8 huslistov, len ťažko by som opísal virtuózne variácie, ktoré muzikanti hrali počas improvizácie, keď tanečníci oddychovali.“ Alebo: „Ak by ste boli schopní zapísať všetko, čo bolo zahraté, po týždni by ste mali dostatok hudobných nápadov na celý život,“ a ešte: „Neskôr som napísal v tomto štýle veľké množstvo skladieb ako koncerty, triá, aj keď som ich následne nazval po taliansky Adagio alebo Allegro.“
Skladby z obdobia poľského pobytu Telemann zaznamenal v jednoduchých skiciach pre klávesový nástroj v tzv. Rostockom rukopise. Mnohé tance, napríklad Mezzetin en Turc z Ouvertury „Burlesque“, pochádzajú z tejto zbierky, Telemann ich neskôr prepracoval pre orchester a zaradil do rôznych suít a ouvertúr.
Príbuznosť tancov z našich zbierok a tancov z Rostockého rukopisu ma priviedla k nápadu zostaviť program inšpirovaný ľudovou tradíciou. Vznikol akýsi „hudobný cestopis“ po rôznych krajinách 18. storočia, do ktorého som okrem Telemanna vybral aj ďalších skladateľov (Antonio Vivaldi, Henry Purcell, John Playford) a ich skladby s ľudovými prvkami.
Jedným z prekvapivých momentov programu je striedanie tancov G. Ph. Telemanna so skladbami z našich zbierok. To má poslucháča pri počúvaní trochu zneistiť, keďže pri striedaní viacerých tancov po sebe zaváha, či práve počúva Telemanna alebo tanec z niektorej zbierky. Sú zoradené do väčších celkov buď podľa krajiny skladateľa, alebo nálady, ktorú spolu vytvárajú.
Úvodná skladba G. Ph. Telemanna Perpetuum mobile zo Suity D dur (TWV 55:D12) prechádza attacca do Vivement z Rostockého rukopisu (TWV 45). Ako sám Telemann píše, názov je taliansky, ale skladba má ľudový charakter. Hungaricus č. 35 z Uhroveckej zbierky 1730 uzatvára prvý vstup na nahrávke koncertu.
Putovanie po krajinách začíname vo Francúzsku (Galia), kde sme z Telemannovej Suity D dur (TWV 55:D4) vybrali úvodnú časť Entrée, potom prechádzame do Holandska (Holland) skladbičkou Bravade zo zbierky Der Fluyten Lust-Hof (1644) od skladateľa Jacoba van Eycka. Nasleduje cesta do Škótska (Alba), kde má ľudová hudba dodnes silnú tradíciu a ovplyvnila aj Johna Playforda v Scotch Tune zo zbierky The Division Violin (1685) a Henryho Purcella v Scotch Tune z opery Amphitryon (Z.572). Putovanie zakončíme v Taliansku (Italia), kde sa aj slávny Antonio Vivaldi nechal inšpirovať ľudovou hudbou v Koncerte G dur „Alla rustica“ pre sláčikové nástroje a basso continuo (RV 151), z ktorého sme vybrali prvú časť Allegro.
V názve Euro-Ashkenaz sú ukryté dve melódie zo slovenských zbierok, ktoré v sebe nesú clivú náladu hebrejských nápevov.
Barbaro – tento výstižný názov skupiny tancov a melódií predstavuje atmosféru obdobia krutých, neľútostných tureckých janičiarov v skladbe G. Ph. Telemanna Les Janissaires zo Suity D dur (TWV 55:D17) v spojení s tancami rebelov a zbehlých vojakov z Uhorska – kurucov – Nota Kurucz I a II z Uhroveckej zbierky 1730. Moritát Žela trowke zo Zbierky piesní a tancov Anny Szirmayovej-Keczerovej 1720 nás na záver vtiahne do vášnivého deja piesne, kde sa žena pokojne vracia z poľa, aby nakŕmila svoju kravičku, avšak príbeh sa neočakávane zvráti k mordu, keď žena naostrí sekeru a zatne ju mužovi do chrbta, až kým nevykrváca.
Výber tancov v časti Polska predstavuje na nahrávke žánrovo a melodicky vzájomne najbližšie konkordancie, pretože tance zo Zbierky Anny Szirmayovej-Keczerovej sa z hľadiska vzniku a regiónu pripisujú najčastejšie územiu Spiša a severného Slovenska, susediaceho práve s oblasťou v Poľsku, kde G. Ph. Telemann pôsobil. Celý blok sa začína tancom od Telemanna Hanaquiose zo Suity D dur (TWV 55:D3), za ním sa striedajú tance z Rostockého rukopisu s piesňami a tancami zo Zbierky Anny Szirmayovej-Keczerovej a na záver zaznie Allegro zo suity s výstižným názvom Concerto polonois (TWV 43:G7).
V úseku Hungaria sa navzájom prelínajú tance typické pre stredoeurópsku ľudovú tradíciu, ako napríklad Verbunk zo zbierky Pestini z Maďarska, Saltus Hungarici (Adagio) zo zbierky z Trenčína, kde nachádzame melodické motívy, ktoré použil neskôr Pablo de Sarasate vo svojej známej virtuóznej skladbe Cigánske melódie. Klávesovú literatúru tu reprezentuje Hungrischr zo zbierky Esztergom Biblioteca. Zo slovenských zbierok sme vybrali trojdobé rázovité tance z Uhroveckej zbierky (č. 322 a Dopschensis) a zo Zbierky Anny Szirmayovej-Keczerovej pieseň B-14, ktorá prežila takmer 300 rokov a hrá sa na Slovensku doteraz. Celý blok uvádza Marche od G. Ph. Telemanna.
Putovanie po glóbuse sa končí ďalekou cestou do Turecka (Anatolia). Turecké orientálne motívy patrili v hudbe 18. storočia k mimoriadne obľúbeným, aj v našich zbierkach (v Zbierke Anny Szirmayovej-Keczerovej) nachádzame tance s typickou melodikou Stredného východu. V tomto prípade sme však priradili k Mezzetin en Turc z Ouvertury „Burlesque“ (TWV 55:B8) a Les Turcs z Ouvertury „Les Nations“ (TWV 55:B5) tance a pieseň Lei Lei z unikátnej zbierky 17. storočia, ktorú objavili v Istanbule. Ide o najstarsí zápis otomanskej hudby v dvoch zbierkach pod názvom Mecmûa-i Sâz. Autorom zápisu je Ali Ufki, pôvodným menom Wojciech Bobowski, Poliak, ktorého zajali a vzali do Turecka, kde sa uplatnil v štátnych službách.
Miloš Valent
